Dnes budeme hovoriť z Písma z Lukáša 15: 11-32, najprv si to prečítame a potom budeme študovať verš po verši. 

 Márnotratný syn.

 ¹¹A povedal: Nejaký človek mal dvoch synov. ¹²A mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi pripádajúci diel imania! A on im rozdelil majetok. ¹³A po nie mnohých dňoch shromaždil všetko ten mladší syn a odcestoval do ďalekej krajiny. A tam rozmrhal svoje imanie žijúc prostopašne. ¹⁴Keď potom všetko strovil, nastal veliký hlad v tej krajine, a on začal trpieť núdzou. ¹⁵A išiel a pripojil sa ktorémusi z občanov tej krajiny, a ten ho poslal na svoje polia pásť svine. ¹⁶A žiadal si môcť naplniť svoje brucho mlátom, ktoré žraly svine, ale mu ho nikto nedával. ¹⁷No,potom vstúpil do seba a povedal: Koľko nájomníkov mojeho otca má hojnosť chleba, a ja tu hyniem hladom! ¹⁸Vstanem a pojdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou, ¹⁹takže už viacej nie som hoden volať sa tvojím synom; učiň ma jako jedného zo svojich nájomníkov. ²⁰A vstal a prišiel k svojmu otcovi. A ešte keď bol ďaleko, uvidel ho jeho otec a bol pohnutý milosrdenstvom. A bežal a padol mu okolo krku a bozkával ho. ²¹A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím synom. ²²Vtedy povedal otec svojim sluhom: Vyneste rýchle to prvé rúcho a oblečte ho a dajte prsteň na jeho ruku a sandále na nohy ²³a doveďte to krmné teľa a zabite, a jedzme a veseľme sa, ²⁴lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil; bol ztratený a našiel sa. A začali sa veseliť. ²⁵A jeho starší syn bol na poli. A jako tak išiel a priblížil sa domu, počul hudbu a kolotanec. ²⁶A zavolajúc si ktoréhosi zo sluhov vypytoval sa, čo je to. ²⁷A on mu povedal: Tvoj brat prišiel, a tvoj otec zabil to krmné teľa, že ho zdravého prijal. ²⁸A on sa nahneval a nechcel vojsť. Vtedy vyšiel jeho otec a prosil ho. ²⁹Ale on odpovedal a riekol svojmu otcovi: Hľa, tak mnoho rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho prikázania, a mne si nikdy nedal ani len kozľaťa, aby som sa poveselil so svojimi priateľmi. ³⁰No, keď prišiel tento tvoj syn, ktorý so smilnicami prežral tvoj majetok, zabil si mu to krmné teľa. ³¹A on povedal: Dieťa, ty si vždycky so mnou, a všetko moje je tvoje; ³²ale veseliť a radovať sa patrilo, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol ztratený a našiel sa.

Krok za krokom… podobenstvo o márnotratnom synovi, o stratenom synovi… syn, ktorý žil extravagantným míňaním a životným štýlom. V jednoduchom jazyku slovo márnotratný znamená ľahkovážny alebo plytvajúci, štedro dávajúci, nehospodárny, alebo extravagantný. Takže márnotratný v podstate znamená ľahkovážny extravagantný človek, rozhadzovačný, premŕhal, márnotratný, bujný, nehospodárny syn. 

Znova, hovorí v Lukáš 15:¹¹A povedal: Nejaký človek mal dvoch synov. ¹²A mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi pripádajúci diel imania! A on im rozdelil majetok.

Tu už môžete vnímať, kde celý príbeh smeruje. V podstate dokonca spôsobom, ako začína, .. môžete vidieť, to sú pokračujúce predošlé rozhovory, trpké konfrontácie,ktoré mal Ježiš s farizejmi a učiteľmi zákona. ON hovorí, že určitý muž mal dvoch synov, staršieho syna a mladšieho syna. A potom ON hovorí, .. mladší z nich nevhodne ( predčasne ) požiadal jeho otca, aby mu dal podiel majetku, ktorý mu patrí. ON tu hovorí o dedičstve, delení majetku. 

 Iný rukopis hovorí, že … “časť tvojho majetku, ktorá bude moja”,.. alebo časť imania, ktorá patrí mne. A potom ON hovorí… a on, otec, rozdelil jeho živobytie, jeho bohatstvo. A pamätajte, že to bol jeho mladší syn, ktorý chcel jeho diel otcovho majetku predtým, než otec zomrel. 

Krok za krokom… môžete si predstaviť ten pocit šoku, nedôvery a strachu, ktorý sa dotkol srdca otca, keď ho oslovil jeho mladší syn touto záležitosťou ohľadom dedičstva. Ideme ďalej, vidíme, že otec neodoprel jeho mladšiemu synovi jeho právo a želanie a v dobrej viere rozdelil jeho majetok medzi jeho dvoch synov. 

A potom znova – je potrebné poznamenať, že otec sa rozhodol,.. že mu dá jeho podiel rodinného majetku, to znamená, že už dosiahol zrelý vek a nebol viac dieťa ( Galaťanom 4: ¹Ale hovorím: Po celý čas, dokiaľ je dedič nedospelý, v ničom nie je rozdielny od sluhu, hoci je pánom všetkého; ²ale je pod tútormi a pod správcami, až do času, ktorý určil otec. ) Toto rozdelenie majetku otcom tiež veľmi vyajdruje lásku otca k jeho synovi a ochote rozdeliť sa s jeho majetkom s jeho synom ( synmi ). On hovorí – daj mi časť, časť majetku, ktorá patrí mne. To znamená, že časť majetku … ” toto je môj právny podiel.” To nebolo nevhodné za predpokladu, že už mal svoj vek a rozhodol sa, že opustí otcov dom, to bolo správne, že jeho otec by mu dal jeho podiel majetku. 

Otec im rozdelil majetok. Rozdelenie majetku u Hebrejov znamenalo, že staršiemu synovi dal dvakrát viac ako mladšiemu, dve tretiny majektu – Deuteronomium 21:15-17 Keby mal niektorý muž dve ženy, z ktorých by jednu miloval a druhú nenávidel a keby mu porodily synov, obe, milovaná i nenávidená, a keby bol prvorodený syn synom nenávidenej,¹⁶stane sa v deň, v ktorý bude do dedičstva dávať svojim synom to, čo má, že nebude môcť dať práva prvorodenstva synovi milovanej pred prvorodeným synom nenávidenej. ¹⁷Ale vyznačí prvorodeného, syna nenávidenej, tým, že mu dá po dve čiastky zo všetkého, čo sa najde u neho, pretože on je prvotinou jeho sily, jeho je právo prvorodenstva.

V tomto prípade sa zdá, že mladší syn prijal iba peniaze alebo hnuteľný majetok a starší si vybral ostať s otcom na otcovskom statku. Pozemky a pevné majetky ostali v ich vlastníctve.  Medzi starými Rimanmi a Syrofeničanmi bolo zvykom, že keď syn prišiel do rokov dospelosti a keď požadoval jeho časť dedičstva, otec mu to dal. Na to mal syn nárok zákonom. Je možné, že takýto zvyk prevládal medzi Židmi a že náš Spasiteľ hovorí o požiadavke tohto mladého muža, ale poďme pokračovať,…

Vo verši 13 – A po nie mnohých dňoch zhromaždil všetko ten mladší syn a odcestoval do ďalekej krajiny. A tam rozmrhal svoje imanie žijúc prostopašne. 

Vidíte začiatok jeho pádu… nie dlho potom, čo bol rozdelil otec bohatstvo kvôli nemu, teraz počujete… , mladší syn zhromaždil jeho vlastníctvo a odišiel do ďalekej krajiny, preč z domu, ďaleko z otcovej prítomnosti. A potom ON hovorí, že všetko premrhal divokým životným štýlom, nedbanlivosťou a búrlivým životom. Niektoré rukopisy hovoria ” nerozumný život”. Hneď môžete vidieť, kde ho dážď začal biť, kde ho stratil.  Že plytvá jeho majetkom v nedbalom a nemorálnom živote. Na ženách, diskotékach, alkohole, .. spôsob, akým si užíval, môžete vnímať nekontroľovateľnú slobodu, ktorá mu chýbala v jeho dome. Jedlo, pitie, radostné nekontrolovateľné hýrenie, nepoľavujúce, hovorí o plytvaní, nedbanlivosti, o extravagantnom živote, plytvaní svojho života a svojho voľného času na ženách, V preklad YLT hovorí, že ” roztrúsil majetok neviazaným životom.” 

ON používa slovo “rozhádzať”,”premrhať,” alebo ” pustošiť”.  Už môžete usúdiť, kde sa tento rozhovor ( s Cirkvami )  uberá, akým smerom. Nadpis dnešnej správy je 

MÁRNOTRATNÝ SYN.

Verš 14 hovorí: ¹⁴Keď potom všetko strovil, nastal veliký hlad v tej krajine, a on začal trpieť núdzou.

Vidíte to? Teraz prichádza búrka. Teraz prichádza súd Boží nad zemou. Sám BOH prichádza súdiť hriech a zlé v národe hriešnikov, v tomto vzdialenom národe. ON hovorí o hladomore nad Zemou, o ohromnom hladomore, historickom hladomore, o neprekonateľnom hladomore, o krutom hladomore,  o obrovskom hladomore, o ukrutnom hladomore. Veľký hladomor prišiel do krajiny a začal byť nedostatok. 

Izaiáš 26:9 ⁹Svojou dušou túžim po tebe vnoci, áno, svojím duchom v sebe ťa hľadám za skorého rána; lebo keď posielaš svoje súdy na zem, obyvatelia okruhu sveta sa učia spravedlivosti.

V Žalme 76:11  ON hovorí rovnaké veci, ON hovorí… Lebo i prudký hnev človeka ťa musí chváliť; a ostatok takých hnevom opášeš. 

Keď hladomor zasiahol márnotratného syna, on začal robiť nutné veci k životu, bol skutočne v núdzi. 

Verše 15 – 16 A išiel a pripojil sa ktorémusi z občanov tej krajiny, a ten ho poslal na svoje polia pásť svine. ¹⁶A žiadal si môcť naplniť svoje brucho mlátom, ktoré žraly svine, ale mu ho nikto nedával. 

Viete si predstaviť, akým bremenom sa stal tento mladý muž občanom tejto krajiny a tiež, ako ho nenávideli. Úroveň nepriateľstva k nemu, cítili k nemu hlboký odpor, čo tiež nemôže byť ignorované. Veľkosť pohŕdania, odmietania a zneužívania, tá hanba, ktorá nasledovala bezprostredne v zemi, ho vyžmýkali. To mu zobralo jeho dôstojnosť a česť. 

Vidíte, namiesto toho, aby bol poslaný k ovciam, ako pastier oviec svojho majstra, bol poslaný, aby kŕmil ( jedol a pil ) k prasatám. Znamená, že v jeho vlastnom odhade ( v jeho očiach ) bol jeden a taký, ako svine. Kŕmiť ošípané – jednalo sa o veľmi podradnú prácu, najmä pre Židov. Židia mali zakázané jesť ošípané a samozrejme to bolo protizákonné ich chovať. Bol to nútený robiť, bola to najhlbšia možná degradácia. Objekt toho obrazu, použitý Spasiteľom v podobenstve, nám poukazuje na podradné, odporné zamestnanie a hlbokú degradáciu, ku ktorej hriech vedie ľudí. 

Hriech a dôsledok hriechu má rovnaký dopad na ušlachtilých a veľkých, čo sa týka kŕmenia ošípaných pre váženého Žida, namiesto čestného a dôstojného zamestnania. 

Pamätáte ako Lazarus, v bráne bohatého muža, túžil jesť, čo padalo zo stola bohatého muža, ( Lukáš 16:19-21 ) V podstate chov ošípaných je symbolom hriešnosti obyvateľstva ľudí v tej krajine, vypovedá o úrovni nečistoty a zla, ktoré je v tejto Zemi. Obyvatelia tejto Zeme musia bývať v tôni smrti, kde smrť na nich hodila škaredý tieň. Márnotratný syn bol hladný a nedali mu nič na jedenie. On bol cudzincom a oni ho nepozvali dnu… On potreboval oblečenie a nedali mu oblečenie,..  To postačuje na to, aby sme povedali, že to bol národ kozliat a nie oviec. ( Matúš 25: 31- 46  ³¹A keď prijde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy, ³²a shromaždené budú pred neho všetky národy, a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, ³³a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici. ³⁴Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta. ³⁵Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; smädný som bol, a dali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a prijali ste ma;³⁶nahý, a odiali ste ma; nemocný som bol, a navštívili ste ma; v žalári som bol, a prišli ste za mnou. ³⁷Vtedy mu odpovedia spravedliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa? ³⁸A kedyže sme ťa videli hosťa-cudzinca a prijali sme ťa, alebo nahého a odiali sme ťa? ³⁹A kedy sme ťa videli nemocného alebo v žalári a prišli sme za tebou? ⁴⁰A Kráľ odpovedajúc riekne im: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili. ⁴¹Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. ⁴²Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; smädný som bol, a nedali ste mi piť; ⁴³hosťom-cudzincom som bol, a neprijali ste ma; nahý, a neodiali ste ma; nemocný a v žalári a nenavštívili ste ma. ⁴⁴Vtedy mu aj oni odpovedia a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo jako hosťa-cudzinca alebo nahého alebo nemocného alebo v žalári a neposlúžili sme ti? ⁴⁵Vtedy im odpovie a riekne: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste toho neučinili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neučinili. ⁴⁶A títo pojdú do večného trápenia, ale spravedliví do večného života.)

Jeremiáš 30:14 ON hovorí: Zabudli na teba všetci, ktorí ťa milovali, nepýtajú sa po tebe, lebo som ťa zbil údermi nepriateľa, ukrutnou kázňou pre množstvo tvojich neprávostí, pre silu tvojich hriechov.

V Lukášovi 15:17 ON hovorí:… No, potom vstúpil do seba a povedal: Koľko nájomníkov mojeho otca má hojnosť chleba, a ja tu hyniem hladom!

Anglický preklad NIV Biblie hovorí: ” keď on prišiel k svojim zmyslom“… znamená, že keď si pýtal jeho diel majetku, musel potom stratiť svoje smysly. On bol vedený vlastnými smyslami v ňom, bojoval a uvažoval s jeho ja, s jeho vlastným srdcom, myslou a dušou. A vidíte skutočný bod obratu v pravdivom a skutočnom pokání? To musí prísť zo srdca… musí byť pohánané alebo ťahané druhom “Zbožného zármutku” – 2. Korinť. 7:10 Lebo zármutok podľa Boha pôsobí pokánie na spasenie, ktorého zármutku nikdy neoľutuje človek; ale zármutok sveta pôsobí smrť.

Ale teraz tu…. je rozhodnutie sa navrátiť. Vo vzdialenej krajine, definovanej hladomorom a smrťou, vidíte, teraz si pamätá domov, domov jeho otca. 

Lukáš 15:18-19 ON hovorí: Vstanem a pojdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou, ¹⁹takže už viacej nie som hoden volať sa tvojím synom; učiň ma jako jedného zo svojich nájomníkov.

Teraz ho počujete…. ” ja niesom viac hodný… znamená, že – moje správanie bolo také, že som bol hanbou pre môjho otca, ja sa necítim byť poctený tým, žeby som sa volal synom otca, ktorý je tak láskavý a tak cnostný”. A potom hovorí:” urob ma jedným z tvojich najatých služobníkov”. Zaobchádzaj so mnou ako so služobníkom, Dovoľ mi znova prísť do tvojej rodiny, ale nežiadam, aby sa so mnou zaobchádzalo ako so synom, Ja som ochotný prísť, keď mi dáš podporu ( starostlivosť ) ako dávaš svojim služobníkom. 

TOTO POUKAZUJE NA:

• HLBOKÚ POKORU, akú by mal mať hriešník

• LÁSKU PRE DOM SVOJHO OTCA – všetci kajúci by mali mať takú k BOŽIEMU príbytku v nebi.

• PRESVEDČENIE, že jeho otec sa bude správať láskavo, dokonca aj keby s ním zaobchádzal ako ku služobníkovi, takú dôveru by mali mať v BOHA každý, kto s pokáním prichádza k Otcovi. Aby si boli istí, že BOH s nimi bude zaobchádzať láskavo a že všetko, čokoľvek im dá, bude viac, než čo si zaslúžia a sú ochotní byť v JEHO rukách. 

• On nemal dostatočné porozumenie pocitu láskavosti jeho otca. Neocenil plne jeho charakter. On bol oveľa láskavejší, než sa odvážil dúfať, tak, ako všetci hriešnici podceňujú BOŽÍ charakter a potom zistia, že BOH OTEC je oveľa viac láskavejší, než predpokladali. Každý hriešník ktorý príde k BOHU s adekvátnym pohľadom na JEHO charakter, ale vždy HO nájde milosrdnejšieho, než sa odvážil dúfať. 

Pamätajte, čo ON hovorí v Hozeáš 14:1-2 Navráťže sa, Izraelu, cele k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo si klesol pre svoju neprávosť. ²Vezmite si so sebou slová pokánia a navráťte sa k Hospodinovi, povedzte mu: Odpusti všetku neprávosť a vezmi dobré, a za pokojné obeti budeme obetovať juncov, svoje rty.

ON hovorí: ” zober slovo so sebou”, keď sa navraciate k PÁNOVI, vášmu BOHU, vášmu vlastnému Otcovi. Znamená ” vyznajte svoje hriechy”. ” Prineste vaše pokánie”. A toto je prvý krok k oživeniu, smerom k plnej obnove. To je presne to, čomu čelil mladý muž, keď konečne prišiel ku svojim zmyslom.

Pozrite sa tiež na Hozeáš 6: 1- 3 ¹Vo svojej úzkosti ma budú hľadať skoro za rána a povedia: Poďte, a navráťme sa k Hospodinovi, lebo on roztrhal a uzdraví nás, zbil a obviaže nás. ²Obživí nás o dva dni, na tretí deň nás postaví na nohy, a budeme žiť pred jeho tvárou. ³A tak poznajme a žeňme sa poznať Hospodina; jeho východ stojí pevne jako svitanie rána a prijde nám ako dážď, ako jarný dážď, ktorýzvlažuje zem.

A potom on hovorí… ja niesom hoden viac sa volať tvojím synom,.. ja niesom hodný, aby som viac bol uznávaný ako tvoj syn,.. znamená, že hriech ho tak degradoval, že stratil stav synovstva ( práva ). Urob ma ako jedného z tvojich najatých služobníkov… prosím, zober ma ako najatého muža… vidíte zmeny vo vzťahoch,.. 

David povedal, že radšej bude sedieť ako vrátnik v Dome svojho BOHA v Žalme 84:11 Lebo lepší je deň v tvojich dvoroch než inde tisíc. Radšej volím sedieť na prahu v dome svojho Boha než bývať v stánoch bezbožnosti.

Toto je bod, ktorý dosiahol v živote mladý muž, že radšej by bol sluha v Dome svojho Otca, ako byť synom niekde inde. A pamätajte, že sluha nemá stále miesto v rodine, aly syn tam patrí vždy – Ján 8:35 A sluha nezostáva v dome na veky; syn zostáva na veky.

Verše 20 – 21 … teraz prichádza pokánie… so slovami prichádza naspäť k Otcovi,… ON hovorí: ²⁰A vstal a prišiel k svojmu otcovi. A ešte keď bol ďaleko, uvidel ho jeho otec a bol pohnutý milosrdenstvom. A bežal a padol mu okolo krku a bozkával ho. ²¹A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím synom.

“A bozkával ho”… to bol znak náklonnosti a zmierenia. Toto musí hneď rozptýliť všetky pochybnosti syna o ochote jeho otca mu odpustiť a prijať ho. Bozk je znak náklonnosti, lásky,… 

1 Samuel 10:1 Vtedy vzal Samuel nádobku oleja, vylial na jeho hlavu a bozkal ho a riekol: Či nie je tak, že ťa Hospodin pomazal za vojvodcu nad svojím dedičstvom?

Genesis 29:13 A stalo sa, keď počul Lában zvesť o Jakobovi, synovi svojej sestry, že vyšiel a bežal mu oproti a objímuc ho bozkal ho a doviedol ho do svojho domu, a on porozprával Lábanovi všetko to, čo sa stalo.