KOMPLETNE ZLOMENÝ KRK 

OHROMNÉ UZDRAVENIE MARTINA KIGENA 

Na začiatku videa sú jeho prvé fotky pred uzdravením ( before healing ) a potom nasledujú fotky po uzdravení ( after healing). Kompletne uzdravený. Martin bol účastníkom vážnej nehody na motorke, pri ktorej si zlomil krk. Jeho krk sa stal tak uvoľnený, že nedržal jeho hlavu, ktorá padala na jeho hruď, alebo do zadu na jeho chrbát. On vypovedá jeho svedectvo: Moje meno je Martin Kigen, pochádzam zo Solai. Ja som zvykol prevážať cestujúcich na mojej motorke až do vážnej nehody na motorke v noci. Bol som vtedy prijatý do regionálnej nemocnice v meste Nakuru, ale oni neboli schopní ma liečiť. Potom som bol prijatý do nemocnice Kijabe, ale oni tiež ma poslali ďalej do nemocnice Medanta v Nairobi. Tam som podstúpil CT vyšetrenie a potom som išiel do národnej nemocnice Kenyatta pre ďalšiu liečbu. ale to bolo tak drahé, že liečba by ma stála pol milióna Kenských šilingov. Takže ja som odišiel, stratil som všetku nádej a vzdal som sa života. Vrátil som sa domov, zarábanie peňazí sa skončilo pre mňa a tak som predal svoju motorku. Za 140 000 Kenských šilingov som mohol ísť na operáciu a po operácii som ostal v nemocnici 5 dní. Na tomto stretnutí Boha Jehova ja som mal vieru, že budem uzdravený a že nepôjdem naspäť do nemocnice znova. Ďalej vypovedá: ja som farmár a zvykol som pracovať ako elektrikár. V noci 26. septembra 2014 som dostal správu, že v jedenj oblasti bol výpadok elektrickej elektriny, tak som odišiel do tej oblasti a napravil som problém. Keď som sa vracal naspäť domov, mal som vážnu nehodu s mojou motorkou. Ako som padal dole, ja som cítil, že som si niečo zlomil, ale nevedel som že kde. Ja som  si myslel, že to boli moje ruky, ktoré sa zlomili, ale keď som ich zodvihol, oni boli v poriadku a neboli zlomené. Myslel som si, že moje nohy boli zlomené, ale keď som si preložil nohy, oni boli v poriadku, normálne a keď som sa pokúšal zdvihnúť, zistil som, že nemôžem. Študenti zo strednej školy Lake Solai ma tam našli a zobrali ma do neďalekej nemocnice. kde mi podali prvú pomoc. Ja som tam prišiel v noci, ale ráno ma doktor vyšetril a poukázal ma do všeobecnej nemocnice v Nakuru. Mal som obrovské bolesti a doktori mi povedali, že mám zlomený krk, pretože vždy, keď som pohol hlavou, moje čelo sa dotklo hrude alebo keď sa pohla hlava ( ukazuje názorne, ako padla dozadu ), ja som nebol schopný sám dať hlavu do správnej pozície, musel mi niekto pomôcť, pretože môj krk bol veľmi slabý a uvoľnený. V nemocnici v Nakuru som podstúpil rentgen, dali mi lieky, aby som nemal bolesti, ale ma neliečili. Bol som v nemocnici 5 dní a hrozne som trpel. Potom som zavolal môjmu bratovi, ktorý mi zvykol pomôcť a povedal som mu, aby ma zobral do inej nemocnice, pretože tu ma neliečili. Požiadal som lekára, aby ma prepustil a potom som išiel do nemocnice Sv. Márie. Tam ma požiadali, aby som dal zálohu 50 000 Kenských šilingov, no pretože som nemal peniaze, odišiel som domov. Nejakí kamaráti a príbuzní zorganizovali pre mňa zbierku a tiež som predal svoju kravu a motorku. Odišiel som naspäť do nemocnice Sv. Márie, oni nevideli predtým môj rentgen, z nemocnice v Nakuru. Pri pohľade na rentgen oni boli šokovaní a poslali ma do nemocnice Kijabe. Keď som tam prišiel, pozreli sa na rentgen a poslali ma do nemocnice Medanta v Nairobi. Prišiel som do nemocnice v Nairobi a podstúpil som CT vyšetrenie a potom znova, oni ma poslali do štátnej nemocnice Kenyatta. Keď sa lekári pozreli na môj stav, povedali, že liečba bude stáť 500 000 Kenských šilingov. Ja som stratil všetku nádej a požiadal som bratov ( V Pánovi ) aby ma odprevadili naspäť domov, aby som tam mohol zomrieť. Pretože nebudem schopný získať takéto množstvo peňazí. Keď som bol ešte v nemocnici, jeden z lekárov mi poradil, aby som išiel do nemocnice Kijabe. O 6 dní neskôr som odišiel do nemocnice Kijabe, bolo mi povedané, že boli plne obsadení a že šanca, kedy by som mohol prísť na liečbu bola vo februári na budúci rok, ale tam zase iný lekár mi poradil, aby som išiel do nemocnice CURE súkromnej medzinárodnej nemocnice a keď som došiel do nemocnice, bolo mi povedané, aby som došiel nasledujúci týždeň. Opýtal som sa, koľko ma bude stáť liečba, bolo mi povedané, že záloha ma bude stáť 137 000  Kenských šilingov. Chcel som im dať peniaze na ruku, ale mi bolo povedané, že musím zaplatiť na ich účet v Barclays Banke. Veľmi som ich žiadal, aby zobrali poplatok touto formou, nakoniec oni súhlasili. Objednali ma na operáciu na deň 14. november 2014. Navrátil som sa domov a čakal som na operáciu, ale oni mi už dali spevnenú obruč, ja som si myslel, že to mi pomôže ma uzdraviť a tak som povedal lekárovi, že nebude potrebná operácia. Požiadal som ho, aby to overil a tak urobil rentgen. Lekár mi povedal, že som bol  na prahu smrti, ak by ešte moja hlava spadla znovu, že to by prerezalo moju miechu, bol by som pravdepodobne ochrnutý a mohol náhle zomrieť. Vtedy mi lekár dal invalid. vozík a poradil mi, aby som ho používal. Ja som bol v šoku, môj krvný tlak bol veľmi vysoký a lekár mi dal lieky na ukľudnenie. Lekár ma inštruoval v týchto  predoperačných procedúrach, ktoré sa dokončievali, moja hlava bola navŕtaná a do mojej hlavy bola zavedená kovová  oporná konštrukcia a moja chrbtica tiež bola operovaná. Keď ma lekár zobral do operačnej sály, my sme sa modlili. Ja som prišiel do nemocnice sám, pretože som si myslel, že nepodstúpim operáciu, ale kvôli kritickej situácii, v ktorej som sa nachádzal, ja som súhlasil s rozhodnutím lekára a podpísal som súhlas. My sme sa modlili a potom som si ľahol na operačný stôl. Ja som sa zobudil nasledujúce ráno po operácii, 3 lekári stáli po mojej ľavej strane a 3 lekári po mojej ľavej strane okolo mňa. Pokúšal som sa posadiť, ale som bol pripútaný. Lekári mi povedali, aby som poďakoval Bohu, že som sa prebral a že som pri vedomí. Pýtali sa ma, či nepotrebujem niečo, nebol som schopný vysloviť slová, ale som komunikoval znakmi. Ja som bol smädný, povedal som im aj keď bez slov, pretože môj jazyk bol veľmi ťažký, ale zrazu náhle ja som bol schopný hovoriť, takže lekári boli šokovaní, že videli niekoho, kto sa práve zobudil z vážnej operácie hovoriť. Toto ohromilo lekárov natoľko, že zavolali iných lekárov, aby sa prišli pozrieť. To bol moment, kedy som si uvedomil, že železné obruče boli okolo mojej hlavy. Bol som veľmi šokovaný! Ostal som v nemocnici 3 dni a prepustený na štvrtý deň. Keď som bol prepustený z nemocnice, chodil som ohnutý, pretože rovnátka, železná opora ma tlačili. Železná opora bola priviazaná na mojom bruchu a na mojej hlave / ukazuje fotku, ako to vyzeralo /, železá boli navŕtané do mojej hlavy, do lebky, boli veľmi na tesno. Keď som bol prepustený z nemocnice, ja som volal mojej rodine, že ma prepustili a že som na ceste domov. Keď som išiel na autobusovú zastávku a ľudia ma videli, oni boli šokovaní a zvedaví, či ja som človek. Keď som videl ľudí, ako sa ma stránili, ja som bol tiež šokovaný. Keď som prišiel domov, aj moje vlastné deti utekali preč odo mňa, pýtali sa:” toto je skutočne náš otec? ” , pretože to bolo po prvý krát, kedy ma oni videli po nehode na motorke. Ostal som doma jeden mesiac a raz, keď som išiel na kliniku, došiel som do Nakuru a tam bola jedna žena, ktorá mi povedala, že bude  stretnutie uzdravovaní 29. decembra 2014 na Kaptembwa graunds – v tej časti v Nakuru. Predtým som počul hlas, ktorý sa ma opýtal:” na čo čakáš? a ešte: bolo ti odpustené? Ja som počul ten hlas, keď som bol doma, keď som spal, aj cez deň aj v noci, ten hlas mi nepretržite hovoril: ” na čo čakáš?, a ešte, máš odpustené? Takže keď ma tá žena pozvala na stretnutie Pána, ja som odpovedal, že som pripravený. Skutočne, 29. decembra 2014 ja som bol prvý v autobuse, ktorý išiel k miestu stretnutia a keď som odchádzal, cítil som vo svojom srdci, že ma Pán uzdraví a že moja železná opora z mojej hlavy pôjde dole. Keď som tam prišiel, oni ma zobrali rovno dopredu  vedľa Oltára, kde bol Boží Prorok. Tam som spal a keď Prorok Boží tam prišiel, ja som tam bol. Ja som kľačal dole a činil pokánie a mal vieru, že ma Pán uzdraví. Ja som bol na tom stretnutí 3 dni a vrátil som sa domov stále so železnou oporou na mojej hlave. Prorok Boží povedal na stretnutí, že keď nebudeme uzdravení tam, môžeme byť uzdravení doma. Takže ja som prišiel domov s veľkou vierou, že ma Pán uzdraví a samozrejme ma uzdravil. Moje uzdravenie prišlo, keď železná opora na mojej hlave ma bolela, mal som veľké bolesti a nemohol som spať. Zavolal som susedov a požiadal som manželku, aby mi doniesla skrutkový kľúč, aby som si mohol odstrániť železnú oporu mojej hlavy. Ja som cítil, že ma Pán uzdravuje. Kvôli bolesti, ktorú som mal som zavolal lekárovi a on mi povedal, aby som skoro ráno prišiel do nemocnice. Ale tejto noci som odstránil železnú oporu z mojej hlavy a keď som to odstránil, zavolal som svojmu lekárovi, a povedal som mu, že som odstránil železnú oporu hlavy. Keď som došiel do nemocnice, našiel som tam 5 lekárov zo zahraničia, ktorí na mňa čakali, ja som nerozumel, čo oni hovorili, dostal som lekára, ktorí mi prekladali, čo oni hovorili. Lekári sa ma opýtali, ako som to cítil, keď tá železná opora sa odstránila z mojej hlavy a keď som ju odstránil, zavolal som lekárovi a povedal mu, že som ju odstránil. Pýtali sa ma, čo zapečatilo ( prekrylo ) diery na mieste, kde boli oceľové spoje spojené s mojou lebkou, pretože keď tie otvory ostanú otvorené, a keď vzduch sa dostane dnu, môže to zapríčiniť duševnú chorobu. Ja som im vysvetlil, že som nevedel čo zapečatilo diery, iba Pán ich zapečatil. Lekári boli šokovaní a stále mi neverili, až pokiaľ ma zobrali na rentgen, boli šokovaní, keď zistili, že všetko bolo v poriadku a neprenikol žiaden vzduch do vnútra lebky.

Ďalej hovorí lekár Dr. Zachariah Kasipoi s chorobopisom v ruke a svedčí o jeho diagnóze, priebehu a liečbe jeho ochorenia až po vyliečenie.

Po ňom hovorí tiež jeho sused svedectvo od začiatku nehody.

SLÁVA BOHU!

PRIPRAVTE CESTU, MESIÁŠ PRICHÁDZA